Mišpuľa obyčajná
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom. V Strednej Európe dorastá do výšky 3m. Má bohaté tmavozelené listy, oválneho tvaru, 8-15cm dlhé a 3-4cm široké. Na jeseň pred opadnutím získavajú pozoruhodné červené sfarbenie. V máji alebo v júni vytvára biele alebo ružovkasté kvety s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú červeno-hnedé malvice o priemere 2-3cm. Spočiatku sú veľmi tvrdé a kyslé a dozrievajú až v novembri. Stávajú sa jedlými, keď zmäknú po prvých mrazoch alebo prirodzeným spôsobom počas dostatočne dlhého uskladnenia. Keď sa začne mäknutie, šupka rýchlo zvráskavie a zmení sa na tmavohnedú. Dužina získava konzistenciu a vôňu pripomínajúcu jablkový rôsol. To môže pomýliť niektorých začínajúcich konzumentov mišpulí, pretože zmäknutá mišpula môže vyzerať ako pokazená. Stáva sa však celkom sladkou a nadobúda absolútne lahodnú chuť, ktorá trochu pripomína štavnaté tropické ovocie. Mišpuľu obyčajnú pestovali už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. V 17. a 18. storočí však bola postupne nahradená iným ovocím a dnes sa pestuje zriedkavo. Mišpuľa obyčajná je jedným z mála druhov ovocia, ktoré sa stávajú jedlými v zime, preto je dôležitá pre záhradníkov, ktorý chcú jesť vlastné ovocie po celý rok. Jej semená, podobne ako jadrá mandlí, obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Mišpuľa je odolná voči chladu maximálne v zóne 6, preto ju nemôžeme pestovať v najchladnejších horských oblastiach Slovenska. Jej kvety sú obojpohlavné a opeľované včelami. Je preto samoopelivá. Dokáže rásť na každom type pôdy - kyslej, neutrálnej aj zásaditej (vápenatej). Táto pôda môže byť ľahká (piesčitá), stredne ťažká (hlinitá) aj ťažká (ílovitá). Najlepšie všaj rastie na dobre priepustných pôdach. Vyžaduje si teplé letá a mierne zimy a uprednostňuje slnečné, suché polohy. Dokáže rásť v polotieni (v riedkom lese), ale aj na priamom slnku. Znáša aj silné vetry. Jej bohato rozvetvené konáre slúžia v lete ako úkryt pre vtáky a iné živočíchy a v zime jej plody konzumujú rozličné druhy vtákov.

The Common Medlar is a large shrub or small tree. In Middle Europe it grows up to 3 m tall. It has luxuriant dark green foliage, elliptic, 8–15 cm long and 3–4 cm wide. The leaves turn a spectacular red in autumn before falling. The five-petalled white or pinkish flowers are produced in from May to June. The reddish-brown medlar fruit is a pome, 2–3 cm diameter. Common Medlar fruit are very hard and acidic and they ripen in November. They become edible after being softened by frost, or naturally in storage given sufficient time. Once softening begins the skin rapidly becomes wrinkled and turns dark brown, and the inside reduces to the consistency and flavour reminiscent of apple sauce. This can be a cause of confusion to new medlar consumers, as a softened medlar can give the appearance that it has spoiled. It becomes however quite sweet with an absolutely delicious flavour that somewhat resembles a luscious tropical fruit. The Common Medlar was already being cultivated about 3000 years ago in northern Iran. It was introduced to Greece around 700 BC and to Rome about 200 BC. It was an important fruit plant during Roman and medieval times. By the 17th and 18th century, however, it had been superseded by other fruits, and is very rarely cultivated today. Common Medlar is one of the few fruit that becomes edible in winter, and an important tree for gardeners who wish to try and have fruit available all year round. The seeds contain the toxic hydrocyanic acid and should not be eaten in quantity. It is hardy to zone 6. It is in flower and the seeds The flowers are hermaphrodite (has both male and female organs) and are pollinated by Bees. Therefore the plant is self-fertile. It is able to grow on any type of soil - acid, neutral or basic (alkaline) and light (sandy), medium (loamy) and heavy (clay) soils but grows best on well-drained soils. It requires warm summers and mild winters and prefers sunny, dry locations. It can grow in semi-shade (light woodland) or no shade. The plant tolerates strong winds. In Summer its ramified branches serve as hidding places for many birds and other animals and in winter the fruit is eaten by variety of different birds.